Geografia

Povrch Slovenska je členitý - stúpa z juhu na sever. Je charakteristický tým, že juh (tiež JV) územia tvoria prevažne nížiny, ktoré prechádzajú postupne v kotliny, ktoré sú postupne vystriedané pahorkatinami, vrchovinami, až hornatinami (napr. Nízke Tatry, Veľká a Malá Fatra) a veľhorami (Vysoké Tatry) na severe územia.

Lesy tvoria až 2/5 územia SR.

 

 

Vodstvo

Cez severné Slovensko prechádza hlavné európske rozvodie medzi Baltským a Čiernym morom. 96 % územia SR patrí do úmoria Čierneho mora, kam vodu odvádza rieka Dunaj so svojimi prítokmi. Zvyšné 4 % územia patria k úmoriu Baltského mora, kam vodu odvádzajú rieky Dunajec a Poprad, ktoré sa v Poľsku vlievajú do Visly.

 

 

Okrem riek je na Slovensku veľa priehrad a jazier. Len vo Vysokých Tatrách sa nachádza okolo 175 plies. Plesá sú jazerá, ktoré vznikli ľadovcovou činnosťou (ústupom horského ľadovca).

- najväčšie a najhlbšie jazero: Veľké Hincovo pleso, rozloha 20 hektárov, hĺbka 53 metrov.
- najvyššie položené jazero: Modré pleso vo Vysokých Tatrách vo výške 2157 m n.m.

 

V riečnych usadeninách Dunaja v oblasti Žitného ostrova sa nachádzajú najväčšie zásoby pozemných vôd na Slovensku. Podzemná voda sa delí na 3 druhy:

1. krasová voda - nachádza sa v jaskyniach
2. minerálna voda
3. termálna voda - najteplejšia termálna voda v SR je v Podhájskej (80 °C)

Slovensko je bohaté na minerálne a termálne vody. Tie vyvierajú z prameňov.

 

Podnebie    

Územie SR patrí do severného mierneho klimatického pásma s pravidelným striedaním 4 ročných období. Najteplejším mesiacom je júl, najchladnejším január.

 

Chránené územia    

 
V súčasnosti je v SR určených 5 kategórií chránených území:

 

  • Chránená krajinná oblasť (CHKO) s rozlohou spravidla nad 1000 ha, ktorú vyhlasuje Ministerstvo životného prostredia. Na jej území platí 2. stupeň ochrany (napr.: CHKO Malé Karpaty, Horná Orava, Štiavnické vrchy, Vihorlat a i.).

  • Národný park (NP) tiež s rozlohou nad 1000 ha, ktorý vyhlasuje vláda SR. Tu platí vyšší, 3. stupeň ochrany. Dnes je vyhlásených už 9 národných parkov: TANAP, Nízke Tatry (NAPANT), Pieniny (PIENAP), Slovenský raj, Malá Fatra, Poloniny, Muránska planina, Slovenský kras a Veľká Fatra.

  • Chránený areál (CHA) s rozlohou do 1000 ha, ktorý vyhlasujú krajské úrady. Platí v nich 4. stupeň ochrany (napr.: Sĺňava - Piešťany, Vtáčí ostrov - Námestovo a i.).

  • Prírodná rezervácia (PR) alebo národná prírodná rezervácia (NPR) predstavuje územie menšie ako 1000 ha pôvodné alebo málo pozmenené ľudskou činnosťou. Vyhlasujú ich krajské úrady. Platí v nich 5., najprísnejší stupeň ochrany (napr.: NPR Devínska Kobyla, NPR Prosiecka dolina, NPR Meandre Hrona a i.).

  • Prírodná pamiatka (PP alebo NPP) - územie do výmery 50 ha, ktoré má vedecký, kultúrny alebo krajinársky význam a vyhlasuje ho okresný úrad. Je chránené piatym stupňom. Patria sem skalné útvary, jaskyne, priepasti, vodopády, pramene (napr.: PP Mašiansky balvan, NPP Dobšinská ľadová jaskyňa, NPP Korňanský ropný prameň a i.).

Na celom zvyšnom území SR platí 1. stupeň ochrany. Povolenia a zákazy pri jednotlivých stupňoch ochrany sú rôzne a určuje ich zákon.

Okrem vymenovaných kategόrií používame v systéme ochrany prírody aj ďalšie odborné termíny:

  • Chránené prírodné výtvory sú osamotené prírodné objekty, napr. pamätné stromy, skupiny stromov, krasové javy, skalné útvary, pramene a iné prírodné výtvory. 

  • Chránené prírodné pamiatky sú prírodné objekty, ktoré okrem prírodovedného významu majú aj význam historický. Viaže sa k nim historická alebo iná pamätihodná udalosť.

  • Chránené druhy rastlín, živočíchov, nerastov a skamenelín sú druhy, ktoré sa vyskytujú zriedkavo alebo sú vo svojej existencii ohrozené. 

  • Ochranné pásma sa zriaďujú okolo chránených častí prírody s funkciou ochrany územia pred prenikaním vonkajších vplyvov okolia, narušeného hospodárskou činnosťou človeka. Majú svoje osobitné ochranné podmienky.

            
V súčasnosti každé chránené územie zahŕňa aj ochranu všetkých jeho prírodných zložiek a celého prostredia.