Geológia

Celé územie Slovenska patrí do horskej podsústavy Karpát, ktorá je súčasťou Alpsko-himalájskej sústavy - vznikla niekoľkými vrásneniami v druhohorách a v treťohorách.

Územie Slovenska zaberá z väčšej časti Karpatský oblúk, ktorý na juhu lemujú nížiny Panónskej panvy (Záhorská, Podunajská a Východoslovenská nížina).

Karpatský oblúk je mladý a rozdeľuje sa na:

Západné Karpaty - zaberajú najväčšiu časť Slovenska.

Východné Karpaty - ležia na východe SR. Ich hranica prebieha po východnom úpätí Slanských vrchov a Čergova.

Južné Karpaty - na území SR sa nenachádzajú.

Pozdĺžne sa Karpatský oblúk delí na:

Vonkajšie Karpaty

Vnútorné Karpaty

V dôsledku vývoja vznikla v Karpatoch pásmová geologická stavba. Smerom od vonkajšej strany Karpatského oblúka (približne od severu na juh) možno vyčleniť geologické pásma, ktoré sa odlišujú vlastnosťami a vekom hornín:

1. Čelná karpatská predhlbeň:

Lemuje oblúk karpatských pohorí z vonkajšej strany. Na našom území sa nevyskytuje.

2. Flyšové pásmo:

Tvoria ho rozsiahle pohoria na severozápade a severe Slovenska. Obsahujú mocné vrstvy striedajúcich sa pieskovcov a ílovcov, menej zlepencov. Pre vodu priepustné vrstvy pieskovcov sa striedajú a nepriepustnými vrstvami ílovcov.

3. Bradlové pásmo:

Predstavuje úzky pruh, ktorý oddeľuje Vonkajšie flyšové Karpaty od Vnútorných. Sliene a vápence bradlového pásma sa ťažia na výrobu cementu.

4. Jadrové pohoria:

Rozprestierajú sa v strednej časti Západných Karpát. Predstavujú mozaiku pohorí a kotlín od Malých Karpát cez Strážovské vrchy, Malú a Veľkú Fatru, Tatry až po Slovenské rudohorie. Základ geologickej stavby pohorí (jadro) tvoria žuly, granodiority a rozličné premenené horniny (ruly, svory, fylity). Obsahujú rudy železa, medi, antimónu, azbest, magnezit a mastenec.

5. Sopečné pohoria:

Tiahnu sa po oboch stranách stredného Hrona v oblasti Slovenského stredohoria. Tvoria tiež Matransko-slanskú oblasť tiahnucu sa od Burdy cez Cerovú vrchovinu a Slanské vrchy po Vihorlat. Pohoria budujú lávové andezity, ryolity, dacity a čadiče. V puklinách hornín vznikli z horúcich vôd a pár žilné ložiská rúd farebných a vzácnych kovov.

6. Neogénne kotliny:

Patria tu: Viedenská kotlina (jej súčasťou ja Záhorská nížina), Malá dunajská kotlina (ktorej súčasťou je Podunajská nížina) a Veľká dunajská kotlina (jej súčasťou je Východoslovenská nížina).